Zvedavosť o tom, aký je príbeh a tradícia remesla mlynárstva aj v iných častiach Slovenska, nás zaviala na zaujímavé miesta.. chcete vedieť ako to dopadlo?
Čas krásneho, príjemne slnečného babieho leta v jeseni 2018, nás primäl k rozhodnutiu, navštíviť zopár staručkých vodných mlynov na Malom Dunaji, neďaleko Dunajskej stredy.
Bolo to dobré rozhodnutie. Prinieslo ovocie v podobe príjemného zážitku plného pekných scenérií a rovnako príjemných stretnutí okorenené spoznaním miestnych nadšencov a ich tradícií.
Náš výlet sme začali vlastne už lete, a to tým, že sme sa rozhodli urobiť malý prieskum - toho koľko, a akých mlynov na Slovensku je. Bádavá myšlienka mala jednoduchý prozaický základ, a to hľadanie inšpirácie či zvedavosť. Naďabili sme na mnohé, staršie, mladšie, upravované, schátralejšie, využívané či muzeálnejšie kúsky.. no najviac nás oslovila historická línia tradície vodných kolových mlynov. Povesti a báje hovoria, že na území medzi Sencom a Dunajskou Stredou bolo v období kedy sa mlynárstvu najviac darilo vyše 80 drevených vodných mlynov. A možno to aj nebola báj, ale historický fakt - vypovedajúci príbeh o tom, že vodné mlyny sa využívali na Malom Dunaji ako na mletie rôznych druhov múky rôznymi metódami tak aj ako píly na rezanie dreva a iné remeselné činnosti.
Keď sme sa rozhodli na výlet sa vydať, vybrali sme si tri konkrétne miesta:
Prvé z nich bol vodný mlyn v Dunajskom Klátove. Je významom najcennejší a jeho komplexnú rekonštrukcia a udržanie hodnoty bolo nedávno podporené aj z Európskych fondov. Chceli sme sa o tom dozvedieť viac,preto sme si dohodli stretnutie s p. starostkou obce Dunajský Klátov. Tá nám veľmi milo a zanietene popísala historickú hodnotu mlyna ale aj čo znamená pre ich obec. Ochotne nám dohodla exkurziu mlyna a jeho okolia s jeho správkyňou. Keď sme k mlynu došli, už nás čakala veľmi príjemná a usmiata starenka, ktorá nás privítala, avšak po slovensky vedela povedať akurát len to, že je jediným žijúcim potomkom posledného miestneho mlynára a síce už mlyn múku nemelie no snaží sa aby bol aspoň návštevníkom na osoh jeho historickou hodnotou a príbehom, ktorý nesie. Bolo inšpirujúce vidieť mlyn z vonku ale aj jednoduchosť technológie vnútri. Ba zátišie v ktorom sa nachádza tvorí scenériu tak peknú, že si tam chodievajú zo širšieho okolia robievať svadobné fotky. Pani správkyňa nám celý mlyn a okolie poukazovala a posprevádzala nás. Následne sme sa rozlúčili a pokračovali, až kým, sme uprostred dediny cestou od mlyna zahliadli skupinku štyroch starších deduškov, ktorí si zvedavo zrakom premeriavali cudzie auto a tak sme sa pri nich na chvíľku pristavili, aby sme sa opýtali, či by nám vedeli povedať nejaké pykošky a spomienky na staručký mlyn. Avšak, naša diskusia skončila pomerne rýchlo, títo miestni pamätníci boli rovnako milí a usmiati ako pani správkyňa mlyna, a verím, že by nám ochotne aj boli porozprávali ich pekné spomienky, no ich spoločným menovateľom bolo, že vedeli jedine po maďarsky. Nevadí, bolo to aj napriek jazykovej bariére zážitok.
Následne sme šli o dedinku ďalej, kde je na meandroch prudšieho toku ramena Malého Dunaja v obci Jahodná postavený ďalší cenný vodný mlyn. Tentokrát šlo o vodný „kolový“ mlyn, ergo. drevená chalúpka postavená na koloch z tvrdšieho dreva, aby vyčnievala viac do priestoru rieky. Tento drevený deduško nám odhalil totiž rovno dve zaujímavosti. Prvou bolo, že nemal typicky jedno mlynske koleso, ale rovno dve, aby čo mlyn vedel čo najlepšie využiť pomalý no silný prúd rieky a aj to, že v bezprostrednom okolí mlyna sa postupne postavilo mnoho domčekov či chát a ľudia zo širokého okolia túto lokalitu využívajú na oddych. Aj takéto čaro so sebou mlyn môže niesť.
Poslednou našou zastávkou bol taktiež vodný kolový mlyn, asi 3 kilometre vzdialený od vedľajšej dedinky - Tomášikovo. Výnimočnosť mu dodáva vlastnosť, že jeho mechanika bola prerobená na pílu kde chodili rezať drevo. Je to jediný vodná píla v tejto oblasti, ktorá sa zachoval dodnes. Hneď vedľa neho sa nachádza tradičný gazdovský dvor ako z filmovej rozprávky, kde sa dalo posedieť, čosi opiecť a v letných mesiacoch tam isto ponúkajú všakovaké gazdovské špeciality. Tento mlyn uzatvárajúci muzeálnu trojicu zachovalých drevený vodných mlynov je zasadený do prostredia rákosia, pokojnej vody a príjemného tichého miesta, v ktorom sa dá, len tak oddýchnuť.
Čo tieto mlyny spája..? asi 12 kilometrová vzdialenosť, vznik približne v rovnakom období, ich aktívne využívanie relatívne donedávna a historická hodnota, ktorej správcami je Múzeum v Galante.
Ako sa využívajú a čo ešte je na nich zaujímavé..? to, že aj keď sú pravdepodobne málo svetoznáme, sú však veľmi regionálne známe a navštevované. Najmä v teplých a letných mesiacoch využívajú pekné okolie a polohu mlynov skupinky na firemné teambuildingy, školské či rodinné výlety. Po prúde rieky sa robievajú splavy na všeličom čo pláva začínajúce pri mlyne v Tomášikove, prechádzajúce cez Jahodnú a končiace pri mlyne v Dunajskom Klátove. Takýto splav je nenáročný a môže byť spojený o zaujímavou exkurziou a výkladom o týchto mlynoch, miestnej kultúre a tradíciách, a je tak na jedno popoludnie.
Tento náš poznávací výlet sme zakončili ešte krátkou návštevou zámockého parku v Tomášikove, kde sme si pri západe slnka v tieni obrovského duba na chvíľku posedeli s výhľadom na starý kaštieľ rovnako čakajúci na opravu a skrášlenie, ako ten náš mlyn, vo Fulianke.
Ak by ste chceli vidieť čo sme videli my na vlastné oči, odporúčame Vám aspoň malú návštevu keď budete mať cestu okolo.
Comments