O nás | Dubravka-Mlyn

Kto tu žije?

Pohľad na mlynskú usadlosť v lete je pohľadom, ktorý v sebe skrýva otázku: "Žije tu vôbec niekto?"

Vysoká tráva, zarastený priestor, z ktorého nenápadne vytŕča strecha domu budí dojem, že sa tu nič nedeje.

O nás - to nie je iba o nás-ľuďoch...

O nás - to je tiež o mlyne-prostredí a ľuďoch.

Ak sa nad tým zamyslíme, môžeme sa opýtať o kom, či o čom chcú tieto web-stránky hovoriť?

Čí príbeh je zaujímavejší, príbeh nás, ľudí, ktorí sme tu 20, 30 či 50 rokov, alebo príbeh tohto kúska zeme, ktorý je starší ako celé generácie?

Asi bude správne hovoriť o jednom i o druhom, veď krásu i hodnotu každej reálii dáva ľudský duch. Ak sa citlivo dotkne prírody, môže z nej vyťažiť obrovský potenciál pre svoj život, ktorý týmto spojením získa svoje naplnenie.

Ako sme začínali

Všetko má svoj začiatok. Pre nás a mlyn začiatkom nového milénia (po roku 2000). Avšak nič, čo začína, nezačína bez nejakého impulzu. Veci sa nedejú len tak, ale majú svoju príčinu. Áno, touto myšlienkou odpovedáme skôr na otázku „prečo“. Táto otázka má prednosť. My sme si ako rodina všimli, že tí, ktorí nás v našom mlyne navštívili boli vždy oslovení týmto prostredím. Pre nás nič neobvyklé. Kus záhrady, zopár stromov, stará temer zrúcanina a malý potok...

milý úsmev = spokojnosť

jeden z prvých jarných výletov, 2004

radosť mal aj mlynský pes, 2005

milý úsmev = spokojnosť

1/7

Pre tých, ktorí k nám prichádzali pekné prostredie, milá samota, príjemný oddych a neznámy príbeh, ukrytý v tajomnej starej budove...

Jedného dňa k nám zavítal pán veľvyslanec z Moldavska. Keď vystúpil z auta uprostred záhrady, rozhliadol sa a povedal: „Toto miesto je ako stvorené pre našich výtvarníkov. Prosili ma, aby som im na Slovensku našiel miesto, ktoré by bolo zaujímavým svojou inšpiráciou, príjemným pre oddych a pokojným pre nerušenú tvorbu. Jedno z nich je práve predo mnou. “

Vnímajúc tieto podnety sme začali rozmýšľať nad odpoveďou na otázku „ako“. Keďže sme v tom čase bývali v Košiciach, rozhodli sme sa pozvať našich priateľov a známych prvú sobotu po Veľkej noci na výlet do prírody s cieľom prežiť spoločne tento deň v prostredí mlyna, a tak otestovať, či jeho potenciál je naozaj taký hodnotný. Výsledok? Mlyn nesklamal. Ponúkol deň plný zážitkov pre asi päťdesiat ľudí malých i veľkých.

Naše združovanie

1/1

Ďalších viac ako desať rokov sme sa venovali mlynu i ľuďom na neformálnej úrovni, pričom cieľ našich aktivít bol skôr živelný.

Robili sme na tom, čo bolo treba alebo na čo sme mali chuť, silu či prostriedky. Každý rok priniesol niečo svoje, originálne.

Jeden rok nádherne zakvitli lipy, druhý bol bohatý na hustú trávu, tretí bol v znamení vetra a dolámaných stromov, štvrtý priniesol záplavy a ďalší veľa blata a poškodenú cestu.

Čas plynul, prichádzali ľudia a s nimi aj rady o novom pohľade na náš dotyk s mlynom.

Rady o systematickom spôsobe rozvoja prostredia, ktoré si evidentne žiada viac, než len "hasenie lokálnych problémov"...

Formálna štruktúra

V konkrétnom čase prišla konkrétna myšlienka o pozdvihnutí našich vzťahov k mlynu i medzi sebou na novú, vyššiu úroveň.

Dôvodom tohto rozhodnutia bola možnosť zapojiť sa do projektu cezhraničnej spolupráce medzi SR a Poľskom, čo prinieslo nádej na rozvinutie našich vzťahov s inými podobnými združeniami.

Urobili sme čo bolo potrebné, a tak v roku 2015 vzniklo naše občianske združenie, ktoré ako každé má svoju formálnu štruktúru registrovanú na Ministerstve vnútra SR:

Názov združenia DUBRAVKA-Mlyn

Právna forma Združenie (zväz, spolok, spoločnosť, klub ai.)

IČO 45792046

Sídlo Fulianka 155, 08212 Fulianka, SR

Registračné číslo VVS/1-900/90-46603

Registrový úrad MV SR

Dátum vzniku 14.08.2015

Stanovy nášho združenia:

Príbeh loga

Logotyp nášho občianskeho združenia

Je vyjadrením troch základných hodnôt, ktoré mlynská usadlosť v sebe skrýva.

Čiernou farbou vyjadrenej štylizovanej stavbe mlyna dáva jasný výraz mlynské koleso s oknom, ktoré je charakteristickým prvkom architektúry budov celej mlynskej usadlosti a prvou, etnografickou hodnotou mlyna.

Modré štylizované prúdy vody vyjadrujú hodnotu prvej hnacej sily mlyna, ktorou bola rieka Sekčov.

Zelený štylizovaný strom vyjadruje pridanú hodnotu vzácneho vtáčieho územia, ktoré pri živote udržiava voda Sekčova.

Názov Dubravka kopíruje pôvodný geografický názov tejto miestnej lokality.

Vízia budúcnosti

Vízia budúcnosti mlyna

Stará latinská múdrosť učí: "quid quid agis prudenter agas et respice finem" - čokoľvek robíš, rozvážne rob, a pamätaj na cieľ. Aj naša práca nechce byť iba prácou pre prácu.

Preto je táto časť našich web-stránok o vízii budúcnosti dôležitá, lebo práve ona svojim ostrým kontrastom s minulou či aktuálnou realitou dáva dynamiku nášmu snaženiu.

Pár takýchto kontrastných pohľadov bude zaiste silnou inšpiráciou niečo zmeniť k lepšiemu...

Drevená pavlač mlynárovho domčeka svedčí o cite pre spojenie domu s prírodou. Pavlač je postavená priamo nad mlynským náhonom. Za oknami na pavlač mal mlynár svoju spálňu a pavlač k tejto oddychovej - dnes relaxačnej - časti domu prirodzene patrí.

Samotná príroda, nie iba ruka človeka vymedzila celý mlynský areál, čo tiež stojí za povšimnutie, preto ani my nechceme razantným spôsobom meniť prírodný charakter tejto lokality...

Túto mlynskú usadlosť tvorí komplex budov: technická budova mlyna, dom mlynára, sýpka, maštaľ, stodola, dvor s murovaným hnojiskom, tri pivnice, budova "čakárne na mletie", dreváreň a mlynský včelín...

Žiadne ľudské dielo nemá večné trvanie. Ak zomrie človek, zomiera aj jeho dielo. Ostáva však tá hodnota, z ktorej žil on i tí, ktorí sa na tomto diele podieľali - to, čo si odtiaľ odniesli do svojho osobného i rodinného života a nejako odovzdali svojim potomkom...

Mlynské pivnice boli zásobárňou poživín pre celé osadenstvo mlyna vrátane cca 25 osôb, do ktorých môžeme zarátať rodinu mlynára, mlynarčíkov - pomocníkov pri ovládaní mlyna i pomocných pracovníkov. Táto komunita bola sebestačná, čo do potravín, ba údajne každý štvrtok časť z nich odniesli na trh do mesta, aby si mohli kúpiť to, čo sami nedorobili...

Mlynský dvor bol uzavretý v tvare klasického kvadrumu. Maštale a stodola bola nutným a prirodzeným zázemím každého gazdu, ktorý vedel, že sila jeho koní závisí od toho, ako sa o ne dokáže postarať. Bez tejto pomocnej sily by nebolo možné postarať sa o temer 20 ha pôdy - živiteľky...

Ako rušno muselo asi byť na tomto dvore, kde každá budova mala svoje presné, logické miesto i funkčné zdôvodnenie. Nič tu nebolo naviac. Táto harmónia, budiaca dojem usporiadanosti je to, čo by sme my chceli nazvať víziou budúcnosti...